Najdôležitejšou skupinou protokolou na internete je rodina TCP/IP. Do tejto skupiny radíme protokoly, ktoré slúžia na základný prenos dát, zostavenie sieťového spojenia a zároveň umožňujú sieťové spojenie a zároveň umožnujú funkčnosť pripojenia vášho počítača k internetovej sieti. Inými slovami je možné povedať, že sa jedná o základnú množinu pravidiel, ktorá určuje syntaxi a význam jednotlivých oznámení pri komunikácii na sieti.
Základným protokolom sieťovej vrstvy a de facto tak aj celého internetu je IP (angl. Internet Protocol), ktorý funguje na základe tzv. IP adries. Tu využívajú všetky počítače či iné zariadenia s aktivnym prístupom do siete. Práve cez túto adresu sieťové protokoly určujú, do ktorého zariadenia majú doručit určité dáta. IP protokol tak na základe IP adries vysiela tzv. datagramy obsiahnuté v ich záhlavý a poskytuje vyšším vrstvám sieťovú službu bez spojenia. Datagramy putujú sieťou nezávisle na sebe a sami tak nezaisťujú poradie ani spoľahlivosť doručenia. To zaisťujú až vyššie vrstvy, ako špecifické aplikácie alebo protokoly transportnej vrstvy.
V súčasnosti sa stále najviac využíva protokol IP verzia 4 (niekedy tiež ako IPv4) z roku 1981. Existuje však aktuálnejšia verzia IPv6 z roku 1996, ktorá už miesto pôvodného 32bitového adresovania používa 128bitové adresy, čím rieši problém s nedostatkom adries v IPv4, a rovnako vylepšuje bezpečnostné kritéria pre prenos dát a ďalšie vlastnosti súčastného protokolu. Jej plošnému zavedeniu však brání fakt, že nieje spätne kompatibilná s pôvodnou verziou IPv4. Ničmenej percento zariadení, ktoré tento novší protokol využívajú, stále rastie.
Najpoužívaješím protokolom transportnej vrstvy je TCP (angl. Transmission Control Protocol). Jedná sa o tzv. spojovo orientovaný protokol, čo znamená, že zaisťuje vytvortenie virtuálneho okruhu medzi koncovými aplikáciami a umožňuje spoľahlivý a obojsmerný prenos dát.
Protokol TCP teda doplňuje IP protokol, pretože garantuje spoľahlivosť a správne poradie doručenia datagramov. Ďalej tiežumožňuje rozlišovať a rozdělovať dáta viacerých aplikácii (napr. webový server a emailový server), ktoré bežia na jednom počítači. S TCP sa môžete stretnúť pri veľa populárnych aplikačných protokoloch, ako sú WWW, e-mail, alebo SSH.
Ďalší z rodiny TCP/IP protokolov je DHCP (angl. Dynamic Host Configuration Protocol). Používá sa pre automatickú konfiguráciu počítačov pripojených do počítačovej siete. Inými slovami zaisťuje dynamické pridelovanie IP adries, Ďalej tiež masku siete, implicitnú bránu a adresu DNS serveru. Pokiaľ sa vaše zariadenie pripojuje k internetu, aniž byste museli ručne nastavovať jeho IP adresu, deje sa tak zásluhou DHCP protokolu. Tým tento protokol významne zjednodušuje správu a využitie počítačovej siete už od roku 1993.
Prebrali sme základné komunikačné protokoly, ktoré slúžia k budovaniu počítačovej siete. Teraz sa pozrieme aj na tie, s ktorými sa stretávame v bežnom užívaní webového prehliadača.
Základným protokolom určeným pre komunikáciu medzi servermi celosvetovej siete (WWW) je HTTP (angl. Hypertext Transfer Protocol). Vďaka nemu si vo svojom prehliadači môžete zobrazovať webové stránky. Společne napríklad s elektronickou poštou sa HTTP veľkou mierou zaslúžil o rozmach internetu vo svete.
Webový prehliadač cez neho predáva webovému serveru informácie o svojom nastavení a vlatnostiach spoločne s konkrétnou požiadavkou na určitý dokument. Server následne požadovaný dokument nájde a zašle vám ho späť. Tým HTTP umožňuje zobraziť v prehliadači príslušnú webovou stránku.
Druhou hlavnou verziou základného protokolu HTTP, používanú k prenosu webových stránok medzi serverom a prehliadačom, je HTTP/2. Funguje od mája 2015 a bol vyvinutý na základoch protokolu SPDY, ktorý pôvodné predstavil Google. Jeho štandardizáciu podporili všetky významné webové prehliadače (Chrome, Opera, Firefox, Edge, Internet Explorer a Safari).
Nadchádzajúca verzia HTTP/3 je poslednou novinkou na poli webových protokolov. Tento novo pripravovaný štandard je vlastne aplikáciou HTTP vnútri transportného protokolu QUIC. Kľúčovým atribútom HTTP/3 by podľa jeho tvorcov mala byť predovšetkým rýchlosť. Ničmenej sa jedná o veľmi nový objav, preto bude ešte nejaký čas trvať, než sa začne plne nasadzovať.
HTTPS (angl. Hypertext Transfer Protocol Secure) umožňuje zabezpečenú komunikáciu v počítačovej sieti. Jedná sa o nadstavbu protokolu HTTP, ktorá slúží k šifrovaniu spojenia medzi dvomi stranami komunikácie. Zaisťuje autentizáciu, dôvernosť prenášaných dát a ich integritu. Jeho spoľahlivosť v zabezpečení sa odvíja od použtej verzie šifrovacieho spojenia systému serveru a wwbovho prehliadača. Je teda potreba dbať na aktuálnu verziu vášho prehliadača pri využívaní webových stránok, do ktorých zadávate svoje citlivé dáta ako platobné údaje a ďalšie.
Už sme hovorili o tom, že protokol HTTP bol spoločně s elektronickou poštou významnou príčinou rozmachu internetu. Fungovanie e-mailu zaisťujú ďalšie komunikačné protokoly spravidla slúžiace k prenosu pošty do vami využívaného poštového klienta a pre odosielanie správ.
SMTP (angl. Simple Mail Transfer Protocol) sa využíva na prenos e-mailov medzi počítačovými programami na elektronickú poštu. Funguje na základe priameho spojenia, zaisťuje doručenie pošty od odosieľatela k adresátovi, ktorý si ju potom môže stiahnuť cez protokoly POP3 alebo IMAP. Okrem samotného textu je možné k e-mailu pripojiť aj prílohu.
POP3 (angl. Post Office Protocol 3) je aplikačný protokol pracujúci cez TCP/IP pripojenie. Používa sa pre sťahovanie e-mailových správ zo vzdialeného serveru do poštového klienta (napr. Outlook alebo Thunderbird). Jeho hlavným znakom je to, že pokiaľ stiahnete poštu do svojho počítača (tzv. lokálne), dáta zo serveru zmiznú.
IMAP (angl. Internet Message Access Protocol) umožňuje vzdialený prístup k e-mailovej schránke prosttednictvom e-mailového klienta. Okrem samotného čítania správ umožňuje IMAP oproti protokolu POP aj pokročilé možnosti vzdialenej správy ako je presúvanie a mazanie správ, prehľadávanie na strane serveru apod. Navyše protokol umožňuje súčasne pripojenie viac klientov. Na rozdiel od POP protokolu, kde pošta po lokálnom stiahnutí zo servera zmizne, klient si prehliada cez IMAP svoju poštu priamo na servery. Nesťahuje ich teda do svojho PC a dáta zostávajú ďalej na servery.
Po protokoloch zaisťujúcich základné prenosy dát pre zostavenie internetovej siete zaisťujúcich základné prenosy dát pre zostavenie internetovej siete a prenos elektronickej pošty si predstavme ešte tie, ktoré sú schopné pojmúť väčšie množstvo dát a zaistiť tak prenos veľkých dátových súborov. Protokoly HTTP nám vďaka rozšíreniu MIME umožňujú sťahovať súbory zo vzdialených serverov, avšak k prenosu súborov existujú špecializované protokoly priamo k tejto činnosti určenej.
FTP (angl. File Transport Protocol) je označenie pre protokol pochádzajúci už zo začiatku 70. rokov, ktorý sa využíva k prenosu dát medzi dvomi počítačmi nepripojených na jednej sieti (napríklad vo firme), ale iba k internetu kdekoľvek na svete. Pre prácu s FTP je potrebné mať program (FTP klient), ktorý vám umožní rôzné operácie so súbormi a adresármi, ako napr. kopírovanie, premenovanie, nahrávanie dát na server a ich sťahovanie do vášho počítača.
FTPS je rozšírenie protokolu FTP, ktorý zaisťuje bezpečný prenos dát po sieti. Niekedy sa označuje tiež ako FTP/SSL.
SFTP (angl. SSH File Transfer Protocol) je protokol určený pre bezpečný prenos súborov po sieti. Jeho možnosti sú podobné ako pri FTP, a tak sa často mylne zamieňa s jeho zabezpečeným rozšírením FTPS.
slovenčina 
čeština 
english